12.-24. júna sme boli s mamou v Tunisku. Bývali sme v letovisku Hammamet, a to na severe (Hammamet Nord) v hoteli El Fell***. Rok a pol predtým sme boli v Egypte, čo bola naša prvá dovolenka v moslimskej krajine, ak nerátam výlet do Albánska či prechod Bosnou a Hercegovinou 🙂 Od Egypta som čakala všeličo, ale nás príjemne prekvapil a považujeme ho za najlepšiu dovolenku. Určite pre neprekonateľné egyptské pamiatky a nádherný rajský hotel Sahara Resort v Hurghade. Predpokladala som, že Tunisko bude na oveľa nižšej úrovni ako Egypt a neviem prečo som si myslela, že pre slovenského turistu je Tunisko zľahka exotické, jednoducho, že sa sem nejazdí. Ale to teda nie je pravda, Slováci Tunisko už dávno objavili.
Arabské krajiny a kultúra Je pravda, že Slováci nie sú zvyknutí na arabskú mentalitu. O islame si myslíme len to najhoršie a o Araboch asi tiež. Mne je to proti srsti, pretože táto kultúra ma zaujíma. Všeobecne je mi bližšia myšlienka „zodpovedného turizmu“, čo okrem iného zahŕňa rešpektovať miestnych ľudí, zvyky, kultúru, jesť ich jedlá, používať miestnu dopravu a podobne. Odporúčam naučiť sa zopár základných fráz v arabčine (ale pozor, v tuniskej arabčine), mať obyvateľov aj personál v náležitej ľudskej úcte, usmievať sa a sú vaši. Žiadny človek na tejto planéte nemá dôvod cítiť sa nadradený (a ani podradený) a potom všetko funguje. Treba si samozrejme zvyknúť na prístup – inšalláh a bukra (ak boh dá a zajtra). Aj keď budete dupkať nožičkami, ste v Afrike, v arabskom svete a nepomôžete si. Ale s nejakým tým bakšišom a trochou lámanej arabčiny sa vám veci podaria vybaviť. Čo sa týka bakšišu, doniesli sme si cukríky, žuvačky, otvárače, zapaľovače a perá. Peniaze predsa kazia charakter 🙂 Ale na rozdiel od Egypta (a kopca ostatných zemí), tu nikto bakšiš nepýta, možno ani neočakáva, ale nepohrdne ním a je potom vďačný.
Môžete pridať úctivé oslovenie „muhandis“ – ale nevšimla som si, že by naňho extra reagovali. Kto sa chce o arabskom svete dozvedieť viac, Slovenka Emíre Khidayer napísala nedávno knihu Arabský svet – iná planéta? – v ktorej rozpráva o arabskej kultúre z nášho kultúrneho pohľadu. Vo viacerých sprievodcoch budete čítať, že Tunisko má rovnaký čas ako Slovensko. Bola to pravda ešte asi pred dvomi rokmi. No Tunisko zrušilo letný čas, a tak práve v lete, keď sa chodí do Tuniska na dovolenky, si musíme prestaviť hodinky o hodinu dopredu. Je to preto, že mesiac ramadán sa v rámci nášho kalendára posúva každý rok cca o 10 dní skôr. V tomto roku sa ramadán začína už 11. augusta a končí 9. septembra. Aby sa Tunisania nemuseli o hodinu dlhšie „trápiť“ pôstom, zrušili letný čas.
Arabčina Arabčina má aj spisovnú formu, ale tá sa používa skôr v médiách, na školách a podobne. Inak má takmer každá oblasť iný dialekt arabčiny. Je preto bežné, že Arabi z rôznych kútov sveta si nerozumejú, ak sa nerozprávajú spisovnou arabčinou, a tak sa niekedy musia rozprávať anglicky alebo francúzsky. Využijete frázy ako napríklad: šokran (všearabská forma šukran): ďakujem – toto je absolútna povinnosť, podľa mňa špeciálne tuniské poďakovanie znie: baraka alláhu fík, v doslovnom preklade nech ťa boh požehná dobrý deň – aslema dovidenia – bislema dobré ráno je sbáh il chér, ale skracujú to na sbáchír ako oslovenie môžete použiť muhandis pre muža a madam pre ženu na otázku Ako sa máš? sa dá odpovedať Al hamdu lilláh (niečo ako Vďaka bohu) Chamsa znamená päť, ale aj symbol Fátiminej ručičky (budete ju stretávať na každom kroku). Je to ochranný amulet, predstavujúci 5 pilierov islamu a rôzne iné náboženské päťky 🙂 Fátima bola najmladšou dcérou proroka Mohammeda. Mne sa osvedčilo jednoducho len rozprávať, aj keď som si nebola istá. Buď ma opravili sami, alebo vetu po mne zopakovali a ja som zachytila jej správne znenie. Problémy máme hlavne v rôznych odtieňoch h až ch a správnom spodobovaní, resp. nespodobovaní spoluhlások. Keď je spolu „sb“, nečíta sa to ani ako „sp“, ani ako „zb“. Tak, ako sa „kebab“ nečíta „kebap“. Zdvojené spoluhlásky treba tiež prečítať (hammám), takým akoby predĺžením hlásky.
Iné jazyky Bez problémov sa dohovoríte francúzsky, v turistických oblastiach aj anglicky a sem-tam nemecky alebo taliansky (Sicília leží len 140 km od Cap Bonu). Ale pozor, anglicky si o politickej situácii nepokecáte, skôr to zjednodušte na rukami, nohami, ukázaním na prstoch a pridajte hello a how much. To stačí, ďalej sa nedostanete. Jediný, kto mi plynule odpovedal na otázky, bol Hassan z oázy (!) Chebika (Shabika). Apropo dvojité názvy. Takmer všetko sa dá prepísať aspoň dvomi spôsobmi. Je to kvôli náročnému prepisu z arabčiny a často sa francúzsky a anglický prepis rozchádzajú. V letoviskách a najmä od predavačov začujete aj ruské, poľské, české či slovenské vety, podľa toho, na akú národnosť vás odhadnú. Niekedy sú to také výkriky ako „ježišmária“ alebo „Kateřino, pojď ke mně“ – a často ani nevedia, čo znamenajú, len to pochytili od turistov, aby pritiahli vašu pozornosť.
Gestá Za žiadnych okolností neukazujte Arabovi podrážky, nerobte gesto potápačského OK – spojený palec a ukazovák – je to neslušné gesto v arabských krajinách, takisto tu pochopia všetky európske neslušné gestá. Účet si vypýtate gestom pripomínajúcim načmáranie niečoho do vzduchu. Presne opačne ako v našej kultúre sú si tu bližší muži než ženy navzájom. Môžete uvidieť mužov zvítať sa bozkom na líca alebo držať sa za ruky. Znamená to, že sú to blízki priatelia a sú si ako bratia, alebo pokojne aj to, že sú si bližší ako priatelia a vyzerajú ako by si boli bratia. Ako všetci moslimovia, ani tu nemajú mladé páry možnosť stretávať sa ani na verejnosti, ani v súkromí bez toho, aby boli zosobášení alebo aspoň zasnúbení. A možno aj preto vás, dámy, budú pozývať na rande. S nemoslimkou to neplatí. Páni, smola, žiadna moslimka vás o rande požiadať nesmie 🙂
Nakupovanie V Tunisku platia tuniskými dinármi a za 100 eur dostanete momentálne (2010) 180 dinárov. Výmenný kurz je určený centrálne a preto si nemusíte robiť starosti, kde nájsť výhodný kurz. Jednoducho vleziete do prvého exchangu, banky, hotela… a dostanete svoje peniaze. Dajú sa vymeniť aj doláre, za 100 dolárov dostanete 140 dinárov. Exportovať dináre je zakázané. Pre jednoduchosť si môžete cenu v dinároch predstaviť polovičnú a dostanete približne cenu v eurách. Nemali by ste si nechať ujsť nakupovanie na miestnych trhoch. Mne dosť chýbalo, že sme nezašli aj niekam na naozaj miestny trh, kde nakupujú tuniské gazdinky. Všetky trhy v centrách a blízko turistických cieľov sú samozrejme určené turistom a predávajú sa tu najmä suveníry, keramika, korenie, oblečenie, šperky, niekedy sladkosti a podobne. V Tunisku je všetko dosť lacné, máločo je vyrábané strojovo a tieto ručne robené veci sú lacnejšie. Na rozdiel od kachličiek, kedy je ručná výroba hodnotnejšia než strojová. Oplatí sa kúpiť keramika, nerasty, tabak do šíše, datle, olivové výrobky, môžete si doniesť aj darbuky (bubníky), klasické magnetky, pohľadnice, ale aj oblečenie, šperky, korenie a mätový čaj. Na šperky sa radšej pozerajte ako na bižutériu. Mne sa podarilo kúpiť striebro s napodobeninou tyrkysu a tyrkys s napodobeninou striebra 🙂 Aj keď striebro majú kvalitné a tradične ho vyrábajú Berberi. Nekupujte gýče (plyšové ťavy), nájdete kopu hodnotných, zaujímavých, lacných a aj praktických vecí. Asi netreba čakať nejaký európsky štandard, ale tie veci sú svojím exotickým spôsobom kvalitné a dajú sa nájsť aj lepšie veci rovnakého druhu – napr. magnetky sme si doniesli pekné, ale taká tam bola jedna z dvadsiatich. Treba sa pozerať. Ale zase bacha. Existuje tu nepísaný kódex, ako nakupovať. Keď vojdete do obchodíka, treba nakúpiť. Keď tovar chytíte alebo sa nebodaj spýtate na cenu, musíte ho kúpiť. No áno, môžete „utiecť“ aj bez kúpenia, ale budete považovaný za západniarskeho burana. Ako Slováci máme úžasnú výhodu. Ponuka sa pre nás začína niekde v polovici ponuky pre Američanov alebo Nemcov.
Tí kašlú na zjednávanie a dajú toľko peňazí, koľko si obchodník vypýta. Ako sa všade píše, táto cena je minimálne 10-násobná. Naozaj. Základné pravidlo: nič obchodníkovi neverte. Nie, nemá doma deti, ktoré mu plačú, nie, nezdrali ste ho z kože. Verte, pokiaľ vám niečo predá, ešte na vás výhodne zarobil. Pokiaľ cenu prestrelíte, tovar vám nepredá. Ono, skúšať zľaviť magnetku, ktorá stojí 1 TND, sa neoplatí. Keď, tak skôr ako množstevnú zľavu. Ak chcete zjednávať a obchodník sa na to chytí, nenechajte sa odbiť. Musíte mať dostatok času a trpezlivosti. Tovar vyberajte očami a tvárte sa, že vás nič nezaujíma. Ak sa dá, plynule pokračujte v chôdzi, aj keď pomalej. Keď si vyberiete, odhadnite, koľko chcete zaplatiť. Spýtajte sa, koľko to stojí. Obchodník sa vás možno spýta, odkiaľ ste a že Američan by to mal za 45 a vám to dá za 25. Vy povedzte napr. 5. Obchodník vás nazve banditom alebo babou Jagou 🙂 Bude znechutene nad vami mávať rukou. Vy sa len usmejte a trvajte na svojom. On spustí o trochu cenu, vy zvýšite (približne o to, o čo on spustil). Potom sa už len dopiluje výsledná suma a obchod je uzavretý. Bolo by fajn, ak by ste mali drobnejšie. Nie vždy sa to dá. Mne síce vždy vydali a aj keď nemali, bežali po celom trhu rozmeniť. Ale vraj sa stáva, že namiesto výdavku obchodník prihodí nejakú cetku. Ja by som trvala na výdavku. Na soľnom jazere obchodník chcel za ametyst 10 dinárov, snažili sme sa zjednávať, ale nechcelo sa mu, trval na desiatich, ale poprihadzoval asi 6 ďalších nerastov, púštnych ruží a kusisko soli 🙂 Možno to malo aj 2 kilá. Inak, ťažko povedať, či ten ametyst bol pravý. Určite v Tunisku nájdete veľa pravých nerastov, je to bohatá krajina, veľa sme ich videli napr. v oáze Chebika a boli tam aj fosílie. Ale laik to ťažko rozozná. Náš ametyst púšťal totiž po umytí jedného kryštálika fialovú farbu a asi to bol len nejaký číry kremeň alebo čo. Každopádne, je to pekné, nám to nevadí, ale komu áno, tak by tomu mal rozumieť. V našej výprave bol aj geológ a ten sa v Chebike rozplýval. Je pravda, že skutočne hodnotnú vec vám nikdy nezľavia na 1-2 dináre, ani keby ste sa ako snažili. Ak máte viac času, popozerajte sa po celom trhu, prípadne vo viacerých mestách, aby ste dostali obraz o cenách. Najlepšie je, ak vám napr. sprievodca poradí ceny. Stane sa, že tú istú vec vám niekde ponúknu za 10, vy zjednáte na 3, celí šťastní sa pohnete ďalej a tam vám to ponúknu za 1 dinár…
Tunisko je veľmoc, čo sa týka olív a datlí. Nevyrábajú ale veľmi kozmetiku z olív, pretože pre tuniské ženy je príťažlivá francúzska značková kozmetika a nie recepty starých materí. Najkvalitnejšia odroda datlí sa volá Deglet núr – prsty svetla. S našimi lidláckymi sa nedajú ani porovnať. Ak máte radi datle, tieto si určite kúpte, budú vám veľmi chutiť (sú menej sladené). Medzi naše najväčie položky patrila návšteva kaviarne v hlavnom meste na hlavnej triede – Francúzskom námestí prezývanom tuniské Champs Elyseés – kedy sme za pivo, minerálku a viedenskú kávu zaplatili asi 16 dinárov. Ostatné veci boli oveľa lacnejšie. Inak chceli sme presso s mliekom, ale to je pre nich presso so šľahačkou, mali sme si vraj pýtať cappuccino 🙂 V Tunisku existujú samozrejme aj kamenné obchody, tam sa väčšinou nezjednáva. Naopak ak na trhu nájdete obchodík s nápisom fixed price, neznamená to, že nemôžete skúsiť zjednávať. Je to len ďalší trik pre naivných kupujúcich. My sme v takomto napr. nakúpili keramiku, ale nezjednávala som, kedže taká miska stála 1 alebo 1,5 dinára a z toho som už spúšťať ani nechcela. Dávajte si pozor a nekupujte živé rastliny a živočíchy, pretože je zakázané ich vyvážať (kvôli prenosu chorôb). Nepašujte preto ani výhodne kúpené palmičky, ani korytnačky.
